Svätá Lucia, svetlo v temnote našich čias

Pamiatka svätej Lucie, panny a mučeníčky, sa slávi 13. decembra. Lucia, patrónka Syrakúz, je popri svätej Agáte a svätej Rozálii, ktoré svietia v Katánii a Palerme, jednou z troch slávnych svätíc kresťanskej Sicílie. Jej meno má tú česť byť v omšovom kánone spojené s menami Agáty, Agnesy a Cecílie.

Svätá Lucia sa narodila v Syrakúzach okolo roku 283 n. l. v urodzenej a bohatej kresťanskej rodine. Mladá žena, zasľúbená pohanovi, sa zasvätila Pánovi sľubom panenstva a odmietla manželstvo. Jej nápadník ju potom udal ako kresťanku prefektovi Pascasiovi. Ten jej prikázal obetovať rímskym bohom, ale Lucia odmietla zaprieť jediného pravého Boha, ktorého uctievala. Skutky jej mučeníctva rozprávajú o mučení, ktorému ju sudca podrobil. Hrozilo jej, že bude vydaná medzi prostitútky, a stala sa takou ťažkou, že s ňou nedokázala pohnúť ani sila dvoch volov, ani sila desiatok vojakov. Luciu potom poliali olejom a položili na hranicu, ale plamene jej neublížili. Nakoniec ju sťali, alebo podľa latinských prameňov jej do hrdla vrazili dýku. Zomrela, keď prorokovala pád prenasledovateľa kresťanov Diokleciána a mier pre Cirkev, ktorý mal prísť o niekoľko rokov neskôr s príchodom Konštantína. 

Telo svätej Lucie zostalo v Syrakúzach mnoho storočí, ale v 12. storočí bolo po dobrodružných peripetiách prenesené do Benátok, kde teraz odpočíva v sklenenej urne v kostole svätých Jeremiáša a Lucie, aby si ho veriaci uctili.

Traduje sa, že Lucii vylúpili jej krásne oči, ale zázračne sa vrátili na svoje miesto. Preto sa Lucia zobrazuje s podnosom, na ktorom sú jej oči, a vzýva sa, aby uzdravila slepotu. Luciino meno, ktoré pochádza z latinského lux, znamená svetlo a symbolizuje materiálne svetlo očí, ale predovšetkým duchovné svetlo duše. Duša v stave milosti skutočne jasne žiari ako krištáľová guľa osvetlená slnkom, pretože prijíma lumen Christi, božské svetlo, ktorým je Ježiš Kristus.

Dante Alighieri mal svätú Luciu „v najvyššej úcte“, možno preto, že vďaka jej príhovoru získal od nej uzdravenie z vážnej očnej choroby, o ktorej sa zmieňuje v Convivio (III; IX,15).

V druhom kante Pekla Vergílius Dantemu prezrádza, že „tri blahoslavené ženy“, ktoré ho budú viesť na ceste vykúpenia, sú Beatrice, žena, ktorú básnik miloval, svätá Lucia a Panna Mária (Inferno, II, 75-120).

V Očistci Lucia, žena s „krásnymi očami“, osobne zostúpi zo svojho „blaženého miesta“ v raji, a kým Dante spí, jemne ho vezme do náručia a položí ho pred vchod do očistca. Básnik píše: „Prišla žena a povedala: Ja som Lucia, nech vezmem toho, čo spí, / tak mu uľahčím cestu“ (Purgatorio, IX, 57). 

V Raji je Lucia umiestnená na „požehnanom nebeskom dvore“ vedľa svätého Petra, Anny, matky Panny Márie, Mojžiša a svätého Jána Evanjelistu (Raj, XXXII, 138).

Podľa jedného z najpozornejších Danteho komentátorov Giuseppeho Giacaloneho (1918 - 2006), ktorý nadväzuje na svätého Tomáša Akvinského (najmä Summa Theologiae, II-II, 17), Lucia v Božskej komédii predstavuje nádej, ktorá osvecuje človeka strateného v temnote hriechu a uvádza ho na cestu spásy a vykúpenia.

Sviatok svätej Lucie, ktorý pripadá na 13. decembra, nám pripomína dve významné historické udalosti: 13. decembra 1294 sa Celestín V. po štyroch mesiacoch pontifikátu zriekol pápežského úradu; 13. decembra 1545 sa začal Tridentský koncil, ktorý zatarasil cestu protestantskej revolúcii.

Číslo 13 je významné v kontexte fatimských zjavení, pretože Panna Mária sa zjavovala trom pastierikom každý 13. deň v mesiaci od mája do októbra 1917, s výnimkou augusta, kvôli zatknutiu pastierikov. Lucia je aj meno najznámejšej fatimskej vidieckej sestry Lucie dos Santos (1907 - 2005), ktorej proces blahorečenia sa pripravuje po kanonizácii jej bratrancov Jacinty a Francisca Marto, ktorá sa už uskutočnila.

13. decembra 1908 sa v brazílskom São Paule narodil veľký brazílsky mysliteľ Plinio Corrêa de Oliveira. Jeho matka sa volala Lucilia Ribeiro dos Santos a matka aj syn zomreli v povesti svätosti. Plinio Corrêa de Oliveira bol apoštolom Fatimy a bojoval za obnovu kresťanskej civilizácie, civilizácie, ktorá sa podobne ako stredoveká civilizácia necháva osvietiť božským svetlom a v tomto svetle žiari. „veľsvetlo ducha, plné čistej lásky, lásky len k dobru pravému, v ňom prúd je, prúd slasti tej, preň reč už nemá hlásky.“, ako hovorí Beatrice v Božskej komédii s odkazom na empíreové nebo (Paradiso, XXX, vv. 40-42).

„Lux in tenebris lucet“ (Jn 1, 5). V adventných dňoch meno Lucia ohlasuje božské svetlo, ktoré prichádza, aby podivuhodne potešilo Cirkev.

Je veľmi smutné, že oficiálnym „maskotom“ Jubilea 2025 s názvom „Svetlo“ nie je svätá Lucia, ale, ako sa dočítame na webovej stránke Vatican News, „pútnička vytvorená estetikou mangy“, teda výrazom „popovej“ subkultúry, ktorá sa podobá skôr na Gretu Thunbergovú než na žiarivú sväticu tohto mena. Z tohto dôvodu sa v intelektuálnej a morálnej temnote súčasnej doby modlime k svätej Lucii slovami Dom Guérangera: „Obraciame sa k tebe, Panna Lucia, aby sme získali milosť vidieť v jej pokore Toho, ktorého teraz kontempluješ v sláve. Premôž nás vziať pod svoj mocný patronát. Meno, ktoré si dostala, znamená Svetlo: buď teda našou pochodňou v noci, ktorá nás obklopuje. Ó, večne žiariaca lampa krásy panenstva, osvieť naše oči; zahoj rany, ktoré v nich spôsobila dôverčivosť, aby sme sa mohli povzniesť ponad stvorenie k pravému Svetlu, ktoré svieti v temnotách a ktoré temnoty neprijali.“

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.