Svet očami otca Ľubomíra (11) O zmysle pre humor
Jedno z najemblematickejších evanjelií veľkonočného obdobia je stať o Emauzských učeníkoch. Tí nemajú ani šajnu o Zmŕtvychvstalom a on sa ich zase s dávkou irónie pýta na to, čo také sa udialo v Jeruzaleme. Jadrom veľkonočného posolstva je radosť z nového života. Ten, ktorý bol mŕtvy, žije. A má, ako som už spomenul, dávku humoru.
Prvého apríla, ako mnohé iné stránky u nás i vo svete, som aj ja zverejnil jeden žart. Mnohí ho pochopili, iní nie. Niektorí sa dokonca pohoršili. Hovoriac s viacerými vysokopostavenými prelátmi zo zahraničia sme sa zhodli, ako uprostred tohto obdobia krízy chýba aj zmysel pre humor. Akoby Cirkvi v týchto smutných časoch chýbal inteligentný a komický náhľad. Človek zároveň túži nostalgicky za úsmevom, ktorý nie len súdi a ospravedlňuje, ale aj pripúšťa istý odstup a pobavenie.
Mnohí svätí, medzi nimi Filip Neri alebo Tomáš Morus, sa modlili o zmysel pre humor, milosť chápať vtipy, aby mali radosť zo života a aby sa o ňu vedeli podeliť aj s ostatnými.
Súčasný spôsob moderného myslenia, ktoré má svoje základy v modernej filozofii, nedokáže dostatočne vysvetliť základné ľudské ašpirácie za šťastím, ako ani po živote preniknutom Bohom. Pre mysliteľov ako Kant je morálka čistý imperatív, ktorý je potrebné postulovať. Teda niečo čo je prikázané. Klasická kresťanská náuka však ozrejmuje, že náš život má svoj zdroj v Kristovej smrti a radosti zo Zmŕtvychvstania. Slovami veľkého talianskeho kardinála, Giacoma Biffiho, Ježiš sa rozhodol zostúpiť medzi tých, ktorí dávajú prednosť vínu pred vodou.
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
