Svätec, ktorého kanonizáciu Slovensko potrebuje . Svet očami otca Ľubomíra (16)

Priatelia, čas v Ríme okrem štúdia venuje človek samozrejme aj spoznávaniu mesta a pamiatok, ktoré sú až nevyčerpateľným pokladom, ale aj stretávaním sa s veľkým množstvom rôznych ľudí. Z tohto titulu navštívila Rím prednedávnom aj profesorka Emília Hrabovec. V Ecole Francais predniesla svoju prednášku postavenú na výskume archívnych materiálov z čias pontifikátu pápeža Pia XII.. Počas voľnej chvíle s pani profesorkou sa však diskusia dostala aj na tému biskupa Jána Vojtaššáka. Musím sa priznať, že veľa som o ňom nevedel- okrem niektorých iných kníh, kde som o ňom čítal sprostredkovane, napríklad skvelého diela kardinála Korca – „Od barbarskej noci“. Mimochodom povinné čítanie pre každého, kto knihu ešte nečítal. Aspoň teda jej prvá časť.

Počas minuloročnej dovolenky som sa vďaka láskavosti mimoriadne milej sprievodkyne na Spišskej kapitule mal možnosť dostať aj do krypty miestnej katedrály a zotrvať tak nejaký čas pri hrobe biskupa. Táto skúsenosť ma natoľko pohla, že som začal o ňom čítať viac a viac. Následne ma fascinovala aj osoba ním vybraného pomocného biskupa Štefana Barnáša, preto som sa ich dotkol aj v niekoľkých kázniach.

Proces blahorečenia božieho služobníka si vyžiadal samotný Ján Pavol II., počas svojej návštevy v Levoči v roku 1995. Ako to však býva, kde sa koná dobré dielo sú aj neprajníci. Nedávno jeden z nich, hoci vo významnej funkcii riaditeľa Apoštolského archívu vo Vatikáne, avšak veľmi amatérskym spôsobom očiernil meno biskupa Vojtašáka v jednom knižnom titule, ktoré vyšlo v taliansku. Reakcia nenechala na seba dlho čakať a prišla fundovaná odpoveď zo strany slovenských biskupov.

Vráťme sa však k osobe biskupa Vojtaššáka. Bol v prvom rade horlivým kňazom, mužom modlitby.  Trávil celé hodiny vo svojej kaplnke pred sviatosťou oltárnou. Následne bol horlivým biskupom, ktorému ležalo na srdci v prvom rade formovanie svojich kňazov a ich kvalitné vzdelanie v duchu výziev pápežov pod ktorými sa formoval, či slúžil ako Pius X, či Pius XI.. Ako pastierovi mu následne záležalo na formácii kresťanských rodín, v ktorých stredisku sa bude nachádzať Boh.

Toto všetko ho v spolupráci s Božou milosťou priviedlo k najväčšiemu svedectvu viery, k mučeníctvu. Utrpenie, ktoré mu uštedril beštiálny komunistický režim bolo ukrutné. Po takom mučení, aké mu bolo uštedrené, hovorím si, každý po prepustení z väzenia by sa niekam od strachu zašil a už sa neukazoval. On však čo urobil ? Hneď písal listy a protesty, kde poukazoval na to, že kňazi kolaburujúci s režimom sú vylúčení z Cirkvi. Toto je možné len vďaka mimoriadnej Božej milosti ktorá spolupracuje so slobodou jednotlivca, ktorá je s veľkou láskou upriamená na Boha.

Pred niekoľkými týždňami som čítal životopis Ľudovíta Štúra z pera maďarského historika. Spomína sa tu už v prípade Štúra, aké mal ťažkosti, vďaka vrtkavosti slovenskej nátury. Zdá sa, že snaha potopiť jeden – druhého a neprejnosť sú hlboko vpísané do Slovenskej nátury. Poukazuje na to aj prípad biskupa Vojtaššáka. Keď o ňom hovorím pred priateľmi z celého sveta, počúvajú so závisťou, akého velikána a martýra mala naša vlasť na svojej hrudi. My sa však až na niektoré výnimky zbabelo ukrývame pod paľbou liberálnych médií. Paľbou postavenou na vode.

Slovami veľkého anglického mysliteľa Edmunda Burkeho- len národ, ktorý pozná a ktorý si cení svoje dejiny a tradície má budúcnosť. Ak chceme aby mal budúcnosť aj ten náš Slovenský národ, musíme zobrať do rúk životopis biskupa Vojtašáka a poctivo ho študovať, aby sme vedeli akého velikána sme mali medzi sebou. Pred niekoľkými týždňami som v jednom kníhkupectve v čechách videl asi 8 knižných titulov o jednom českom mučeníkovi z čias komunizmu. O Vojtaššákovi nájdeme horko-ťažko, jeden. My kňazi musíme ísť prví, príkladom. A musíme náuku tohto nášho mučeníka často opakovať v našich kázniach našim veriacim. Nuž a napokon kňazi i veriaci, musíme sa spoločne modliť, aby Boh oslávil svojho verného služobníka a vydal skrze zázraky veľké svedectvo o jeho svätosti. Nech nám svetlo jeho príkladu pomáha kráčať temnotou, ktorá obklopuje celý svet aj naše milované Slovensko, vo vydávaní svedectva o Svetle. Aj keď svet miluje tmu viac ako svetlo.

Všemohúci Bože, vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka,

aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi.

Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný

a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore.

Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia.

Na pohľad nič nezostalo na ňom

z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista,

keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.

Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.

Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Imprimatur 19.5.1995 + Dr. František Tondra

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!