5 rokov kňazom. Svet očami otca Ľubomíra (17)

Na slávnosť Božského srdca Ježišovho uplynulo 5 rokov od mojej kňazskej vysviacky. 5 rokov je z pohľadu životu človeka krátke obdobie. Zároveň podľa štatistík je práve prvých 5 rokov kňazstva kľúčových pre vytrvalosť v povolaní. Uprostred úplného chaosu, ktorý sa v Cirkvi rozprúdil za posledných 10 rokov a ktorý stále akceleruje sme svedkami toho, že je spochybnené všetko. Skrze tzv. synodu o synodalite sa dostáva z Nemecka do celej Cirkvi duch spochybňovania základných pilierov katolíckej viery. Preto sa mi zdá, že dnes môžeme za 5 rokov kňazstva zažiť udalosti, aké inokedy nezažili kňazi za 50 rokov.

Do kňazského seminára som vstúpil v roku 2011. Bolo to vrcholné obdobie pontifikátu pápeža Benedikta XVI.. Štatistiky dokazujú, že jeho pontifikát, príklad a náuka pritiahli veľké množstvo mladých ľudí k ceste povolania. Posledných 10 rokov je znova počet povolaní na ústupe. Kým bolo znakom hrdosti nosiť počas pontifikátu pápeža Ratzingera v Ríme kňazskú reverendu v súčasnosti na Vás mnohí, aj preláti, ktorých stretávate na ulici pozerajú s pohŕdaním. Benedikt XVI. ostane pre našu generáciu referenčným bodom a skutočným, duchovným otcom, ktorý upriamil náš pohľad na veľkú Tradíciu cirkvi a zároveň nám ukázal spôsob, akým viesť dialóg s moderným svetom.

Posledné roky sme svedkami snahy o prevrat v samotnej Cirkvi. Škandály okolo prelátov, akými boli McCarick, či Mahony a iní poukázali na to, že najviac masla za ušami majú tí, ktorí bojujú proti Tradícií a náuke. Boli sme svedkami uctievania Pachamamy na oltári baziliky svätého Petra, či vo Vatikánskych záhradách. Neustále spochybňovanie kňazského celibátu, alebo heretické vyhlásenia kardinálov ako Hollerich, Marx a ďalších popierajúcich desať Božích prikázaní.
Aj v minulosti sme boli svedkami obrovských morálnych prešľapov, medzi nimi sme mali viacerých amorálnych pápežov, avšak nikto sa doposiaľ nesnažil o zmenu náuky. Tá bola súčasťou zjavenia, na ktoré sa vzťahovali Pavlove slová- Keby aj anjel z neba vám ohlasoval niečo iné- nech je prekliaty. Svätý Tomáš učí, že hriechy ducha sú oveľa závažnejšie ako hriechy tela. Súčasné snahy o zmenu náuky sú doslova hriechmi proti Duchu svätému. Sú to diabolské hry veľkého humanistu- ako opisuje Antikrista Solovjov. Utešujú nás však Ježišove slová- dúfajte, ja som premohol svet. Kto vytrvá dokonca, ten bude spasený. Cirkev ani pekelné brány nepremôžu.

Vďaka jednotlivým povinnostiam, ktoré som ako kňaz od momentu svojej kňazskej vysviacky zastával- najprv ako sekretár otca arcibiskupa, teraz ako študent som mal veľkú milosť, že som mohol takmer stále slúžiť svätú omšu v jej predkoncilovej forme. Oporou mi bol každý deň Tradičný breviár. Môžem tak vnikať každý deň do nevyčerpateľnej studnice. Kardinál Journet, priateľ Pavla VI. a jeden z najväčších teológov minulého storočia, vo veku viac ako 80 rokov poznamenal, že ešte stále, počas desiatok rokov kňazstva nedokázal vyčerpať a každý deň čerpá z tejto studnice. Je to dedičstvo otcov, ktoré sa tu zachovalo aj vďaka veľkému pápežovi Benediktovi XVI., a ktoré nám dáva silu vytrvať v našom boji. Slovami Jóba si uvedomujeme, že sme bojovníkmi v Pánovom vojsku a náš život je boj. Avšak Boh je na strane maličkého Dávida a ten napokon porazí Goliáša.

Je to práve zdanlivá prevaha zla, ktorá obklopuje Cirkev i svet, ktorá prináša na um udalosť boja Dávida s Goliášom. Každý kňaz, ktorý chce byť verný Kristovmu evanjeliu, ktoré nám odovzdáva Tradícia cirkvi si uvedomuje, že je len nehodným Božím služobníkom a nástrojom v Božích rukách. Je to Boh, ktorý má záverečné a hlavné slovo. Našou povinnosťou je len urobiť čo nám Boh vnuká skrze náuku Evanjelia, veľkých Cirkevných otcov, svätých a napokon povedať, že sme neužitočnými Božími služobníkmi. 5 rokov kňazstva mi ukázalo znovu hĺbku tvrdenia, podľa ktorého je prvoradé byť a nie konať. Dopad nášho konania je z pohľadu dejín predurčený intenzitou nášho bytia s Ježišom. Napokon k tomu, aby sme to pochopili, potrebujeme detskú vieru, bez ktorej nevojdeme do nebeského kráľovstva. Takú mal aj jeden z mojich obľúbených svätých, prorok moderných čias, Fulton Sheen.

Napokon sú to ľudia, ktorí poukazujú na tento primát bytia nad primátom konania, vďaka ktorých príkladu dokážeme kráčať dopredu. Som veľmi vďačný Bohu, že mi poslal do mojej cesty kardinála Burkeho, ktorý ma sprevádzal od mojich bohosloveckých čias, až po moju kňazskú vysviacku. Ľudskou optikou je kardinálsky stupeň, po tom pápežskom takmer najvyšším. Nikdy však nezabudnem ako po mojej kňazskej vysviacke, po večeri v jeho vatikánskom byte ma nakoniec pozval do svojej kaplnky poznamenajúc, že ešte nedostal odo mňa moje novokňazské požehnanie. Postavil ma pred oltár, následne si predo mňa kľakol a dal si dole z hlavy svoju červenú čiapočku. Následne som mu udelil svoje novokňazské požehnanie a on pobozkal moje ruky. Aj vďaka tomuto gestu som si uvedomil vážnosť udalosti, ktorá sa niekoľko týždňov predtým odohrala v mojom živote.

Na záver by som chcel spomenúť hlbokú vieru a odvážnosť biskupa Athanasiusa Schneidera, ktorý ma tiež sprevádza roky svojou otcovskou starostlivosťou a s ktorým som mohol taktiež stráviť mnoho pekných chvíľ. A napokon musím spomenúť svojho svätiteľa Mons. Jána Oroscha, ktorého hlboký, bojovný duch a ľudská dobrota mi boli vzácnou školou, ako jeho sekretára. Bola to naozaj škola nazerania srdcom. Navždy mi ostanú hlboko zaryté slová, ktoré mi adresoval počas svätej omše, ktorú som slúžil pri príležitosti mojich 30tych narodenín, citujúc veľkého apoštola Pavla: „ Nech nik tebou nepohŕda, preto, že si mladý, ale buď vzorom veriacim....Venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu...Nezanedbávaj dar, ktorý si dostal vkladaním mojich rúk... Dávaj pozor na seba a na učenie, buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba i tých, čo ťa počúvajú.“  (Tim 4)

Gratias  Tibi Deus !

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!