Tajný život kňazov. Zápisky z dovolenky. II.

Priatelia, srdečne Vás pozdravujem z krásneho a na toto ročné obdobie typicky horúceho Talianska. Pohostinnosť miestnych ľudí je prvá myšlienka s ktorou by som sa s Vami rád podelil. Vždy je pre mňa dôvodom nepríjemného vytriezvenia, keď pricestujem z Talianska na Slovensko a pri rannom nákupe v supermarkete vídam zamračených Slovákov. Ochota a pohostinnosť sú s Talianmi zžité a spôsobia, že sa tu človek cíti naozaj ako doma. Máme sa od nich čo učiť ! Je to katolícky duch, ktorý je zapísaný v DNA miestnych obyvateľov, aj keď možno ich katolícka viera už vyhasla, jej základy nateraz zostávajú. Podobnú skúsenosť sme zažili nedávno, počas našej jarnej púte do Portugalska. Čašníčka, pôvodom z Ukrajiny, avšak žijúca takmer 20 rokov v Portugalsku preukázala rovnakú pohostinnosť a sama sa ponúkla niekoho odviezť do najbližšej, 40 kilometrov vzdialenej nemocnice vlastným autom.

Včera som po niekoľký krát navštívil neďalekú Casciu, kde je pochovaná a kde prežila v kláštore poslednú etapu svojho života svätá Rita z Cascie. Je naozaj žiarivým svetlom v súčasnosti, kedy za veľmi ťažkých okolností, vrátane neželaného manželstva s mužom, ktorého si nechcela zobrať vytrvala vo viere a nestrácala nádej, ktorú čerpala práve zo živej viery prostredníctvom modlitby. Našu modlitbu v bazilike vyrušila svätá omša, ktorá bola slúžená príšerným spôsobom. Okrem teatrálneho spôsobu jej slúženia, ktorý bol preafektovaný, bola omša doprevádzaná zlým spevom s mimoriadne nevkusnými piesňami. V kostole sa nedalo modliť, ba doslova ani vydržať.

Svätá omša, ktorú slúžim každé ráno spolu s ďalšími kňazmi v miestnom benediktínskom kláštore, slúžená po tichu a v latinčine nás spája s generáciami svätých, ktorí tu žili takmer počas 2 tisícročí trvania Cirkvi. Nával veriacich, ktorí idú na túto svätú omšu na neďalekú horu a slávenie pokoncilovej liturgie, slúženej potetovaným kňazom, ktorá zíva prázdnotou, je odpoveďou na evanjeliové - po ovocí ich poznáte. Len čo ľudia zazrú kňazskú reverendu sú ešte viac prívetiví. Vďaka horám je tu síce čerstvý vzduch, ale je tu zároveň aj horúco.  Keď ma poľutuje niekto kvôli čiernej reverende v tejto horúčave, vždy im spomeniem odpoveď svätiteľa Mons. Athanasiusa Schneidera, brazílskeho biskupa, mons. Manuela Pestanu. Ten, keď mu hovorili ľudia, že ako mu musí byť v reverende teplo, vtipne odpovedal- ak sa dostaneme do pekla, tam bude teplejšie! Keď som takto odpovedal na rôznych miestach, videl som, že pripomenutie posledného súdu v podobe pekla viedlo ľudí k hlbokému zamysleniu.

Mnohí mladí mi píšu a sú pohoršení z niektorých spôsobov slávenia svätej omše na svetových dňoch mládeže v Portugalsku. Internet obleteli fotky, kde sa rozdáva sväté prijímanie z misiek z Ikea. Toto je v rozpore s platným nariadením pápeža Benedikta XVI., v dokumente Redemptionis sacramentum, podľa ktorého majú byť nádoby na eucharistiu zo vzácnych kovov. Žiaľ aj u nás sa rozširuje tento neduh v podobe používania drevených, či keramických misiek. Ako vidíme, od prijímania na ruku k ďalším excesom je už len krok. Snáď ich tieto „zážitky“ privedú k autentickejšiemu prežívaniu viery.

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!