V Duchu Pravdy. 80 rokov kardinála Duku.
Keď sa prechádzate v Ríme od baziliky Santa Maria Maggiore smerom k Lateránu, prejdete na predposlednej križovatke, na pravej strane vedľa väčšieho kostola. Na ňom visí kardinálsky erb, ktorý býva častou otázkou pútnikov. Je to erb kardinála Dominika Duku, emeritného pražského arcibiskupa, ktorý sa včera dožil 80. rokov a teda sa zaradil medzi tých kardinálov, ktorí sa už nebudú môcť zúčastniť voľby novej hlavy Katolíckej cirkvi.
Kardinál Duka bol menovaný pražským arcibiskupom v roku 2010 a bolo to menovanie o ktorom sa dlho špekulovalo. Bolo to v čase, kedy som v Prahe študoval na matfyze aj ja a teda jeho nástup na svätovojtešský stolec som mohol sám sledovať. Praha bola už vtedy značne poznamenaná sekularizmom, ako aj liberalizmom, kostoly zívali prázdnotou a nájsť svätú omšu bez liturgických excesov nebolo už ani vtedy ľahké. Ak excesy neboli prítomné, nahradilo ich nezmyselné kázanie, na všetko možné, len nie na obsah katolíckej viery. Fenomén, dnes už všade značne rozšírený.
Dominik Duka ma zaujal ako mladého študenta svojím intelektom, vlastným charizme rehoľného rádu z ktorého pochádza – dominikánom. Spomínam si na jednu svätú omšu, pri príležitosti výročia posviacky katedrály, kde okrem majestátneho zboru bolo prítomných len niekoľko málo ľudí. Väčšina z nich bol autobus pútnikov zo Slovenska. Kardinál sa ujal improvizovanej situácie, kedy mal pred sebou „pútnikov“ a pri tejto príležitosti podal pútavé historicko-duchovné vysvetlenie katedrály.
Ešte ako biskup v Hradci Králové vydal knihu rozhovorov v ktorej sa znova ukázalo jeho hlboké historické poznanie, aj keď nie vo všetkom sa s ním dá súhlasiť. K tomu sa ešte vrátim. Zároveň však toto poznanie umožnilo ponúknuť veľmi členité odpovede na rozličné otázky modernej spoločnosti. Bol to práve jeho jasný intelekt, z ktorého plynuli mnohé dobrodenia jeho pôsobenia v Prahe, spojený sú skúsenosťou komunistického prenasledovania a väzenia.
Vďaka skúsenosti s komunizmom, ako aj vedomostiam, bol pri riešení reštitúcií majetku, ktorý nespravodlivo ukradla štátna moc od Cirkvi. Mnohé tieto majetky sa vrátili Cirkvi v katastrofálnom stave. Zaslúžil sa o prevoz telesných ostatkov kardinála Berana z Ríma do Prahy. Pri tejto príležitosti sa nebál na rovinu kritizovať prezidenta Zemana, ktorý preferoval účasť na komunistickom sneme, teda sneme tých, vďaka ktorým musel jeho predchodca zomrieť v rímskom exile. Ohradil sa aj proti snahám liberálnych kruhov na čele s Tomášom Halíkom, ktorí chceli organizovať bohoslužbu pri príležitosti dúhového pride. Halíka sa odvážil aj otvorene napomenúť, je však veľkou škodou, že jeho pôsobenie nevyriešil ráznejšie. Už v mojich študentských časoch Halík hovoril katechumenom, ktorých pripravoval na krst mnohé veci, ktoré boli v rozpore s náukou Cirkvi, a ktoré dnes hlása nemecká Cirkev.
Ešte jedna sľúbená poznámka na margo pohľadu kardinála Duku na dejiny. Dominik Duka má Slovensko rád, čo viackrát otvorene manifestoval. Vojenskú službu si vykonal v budove súčasného arcibiskupského paláca v Trnave. Tu bol aj pobirmovaný. V rámci diskusie biskupov Bezáka a Holuba pred niekoľkými týždňami obom dobre naložil, keď práve vďaka svojim vedomostiam veľmi ľahko vyvrátil libeárlny balast, ktorý sa obaja snažili odovzdať. Avšak jeho pohľad na československé dejiny je pre nás Slovákov neprijateľný, spolu s glorifikáciou slobodomurárskeho Masaryka, ktorý slovenský národ spolu s Benešom doslova nenávideli.
Napriek tejto skutočnosti je jeho hlas v našej spoločnosti veľmi vzácny a pri príležitosti jeho sviatku si prajem, aby ešte dlho zaznieval a ohlasoval Kristovu radostnú zvesť v Duchu Pravdy, In spiritu Veritatis, tak ako to má vo svojom kardinálskom erbe.
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
