Nedostatok kňazských povolaní ?
Prednedávnom navštívili viacero slovenských miest, medzi nimi aj Trnavu, bohoslovci Kňazského bratstva svätého Petra. Toto bratstvo vzniklo na vyjadrenie nesúhlasu s biskupskou vysviackou, ktorú bez pápežského mandátu vykonal Mons. Marcel Lefebvre. V snahe ostať vernými Rímu ich spoločenstvo napokon s pomocou kardinála Josepha Ratzinger založil pápež svätý Ján Pavol II. Viac o ich návšteve si môžete prečítať tu.
Pred niekoľkými dňami som si prečítal zápisnicu zo zasadania Francúzskej biskupskej konferencie. Budí dojem, že najväčším problémom francúzskej cirkvi sú spoločenstvá, v ktorých sa slúži predkoncilová liturgia. Keďže do Francúzska chodím rád, viem, že kostoly zívajúce prázdnotou nie sú vôbec zriedkavosťou. Z celkového množstva francúzskych farností sa slúži predkoncilová liturgia iba v jednej stotine z nich. Pred niekoľkými rokmi však bola zverejnená štatistika, podľa ktorej polovica novokňazov vysvätených vo Francúzsku pochádza práve z týchto farností.
V rámci Katolíckej cirkvi existuje okrem už zmieneného bratstva ešte niekoľko ďalších miest a seminárov, kde sú budúci kňazi formovaní v tradičnom duchu. Navyše rozkvitajú aj ďalšie rehoľné rády. Je preto na mieste položiť si otázku prečo, kým v celej Cirkvi sa hovorí o nedostatku kňazských a rehoľných povolaní, tieto spoločenstvá prekvitajú? Samozrejme, nie je možné očakávať jednoduché odpovede na zložité otázky.
Vo Francúzsku taktiež veľmi úspešne pôsobí kňazské spoločenstvo svätého Martina, ktoré vzniklo tiež ako reakcia na Mons. Marcela Lefebvra. Medzi jeho zakladateľov patrí diecézny biskup Bayonne Mons. Marc Aillet. Ten aplikoval skúsenosti zo svojej predošlej diecézy Fréjus-Toulon a zo zmieneného kňazského bratstva a jeho súčasný diecézny seminár dnes tiež prekvitá. Je tiež na mieste priznať, že v ňom nachádzajú útočisko aj bohoslovci z iných diecéz, ale prečo? A niekde tu tkvie odpoveď na otázku dnes prázdnych seminárov. Žije sa v nich totiž „tradičný“ kňazský duch, ktorý je samozrejme stelesnený v predkoncilovej liturgii, ale nie len v nej.
V 90. rokoch vyšla na Slovensku kniha „Pápeži kňazom“, ktorá zhŕňa náuku pápežov o kňazskej službe za posledných 100 rokov. Po jej prečítaní človek nadobúda dojem, akoby to, čo hovorili kedysi pápeži o tom, ako má byť dnes kňaz svätý, a teda, že má byť v prvom rade mužom modlitby, liturgie, a taktiež Božieho slova – vzdelanosti, dnes neplatili. Nosnou niťou encykliky svätého Pia X. o kňazstve je myšlienka, že kňaz má byť človekom plným Krista, aby ho mohol sprostredkovať ľuďom. Teda svet sa má privádzať ku Kristovi. Dnes sa však zdá, že sme nabrali opačný trend: privádzať všetko ku svetu. Aj liturgiu. A zdá sa, že tu tkvie kľúčový problém. Prichádzajú nám však na um slová nádeje: „Nebojte sa, ja som premohol svet“ (Jn 16,33).
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
