V ŠKOLE MODLITBY III.

Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.

Po tom, čo sme si minulý týždeň vysvetlili čo modlitba v pravom slova zmysle je a prečo je dôležitá pre náš život, dnes si vysvetlíme niekoľko základných spôsobov modlitby. Oni sú vždy samozrejme prostriedkom, a základom naďalej ostáva venovať nášmu duchovnému životu čo najviac času a nevynechať ani jeden deň bez našej modlitby. Uvedomenie si týchto skutočností nás vedie k tomu, čo znamená prehrešiť sa proti prvému Božiemu prikázaniu. Mnohí sa spovedajú z rozličných hriechov, avšak si neuvedomujú že najväčším hriechom je vynechanie modlitby, čím prakticky hovoríme Bohu, že mi ho nepotrebujeme v našom živote. Zároveň prostriedok na boj s našimi hriechmi je práve správne sa modliť v adekvátnom množstve času.  

Modlitba- delikátna a suchá činnosť v prvých okamihoch. Duša sa musí vyzbrojiť odvahou, pretože v týchto začiatkoch, ako nás varuje svätá Terézia, sa stretávame s najväčšími ťažkosťami. "V skutočnosti, aj keď je to Pán, kto vkladá kapitál, sú to práve osoby, ktoré bojujú". "Duša na začiatku nesmie myslieť na hľadanie radostí. Manna do týchto príbytkov nepadá". Zjednodušene povedané- toľko pokročíme, koľko násilia si na svojej lenivej vôli vykonáme. „Jednoduchý dôvod neschopnosti začať sa modliť väčšiny ľudí je ich osobná lenivosť: ak sa budeme snažiť, postupne, aj keď nie hneď, budeme môcť dosiahnuť to, čo mnohí svätí dosiahli s Božou pomocou".

Prvým spôsobom modlitby sú práve všetkým známe ústne modlitby. Ježiš, na túžbu učeníkov naučiť ich modliť sa odpovedá modlitbou „Otče náš“. V nej nájdeme syntézu najdôležitejších právd našej viery a ponaučení o tom, ako máme vnímať Boha. Každý veľký svätec nám zanechal komentár tejto modlitby. Jedného dňa vstúpil novic do cely svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša a zastavil sa očarený nebeským výrazom jej tváre. Usilovne šila, ale zdalo sa, že je ponorená do hlbokého rozjímania. "Na čo myslíš?" spýtala sa jej mladá mníška. "Rozjímam o Otčenáši," odpovedala, "je také sladké vzývať dobrého Pána, Otče náš!..." a v očiach sa jej zaleskli slzy.

„Často teda, nech sa nachádzame na akomkoľvek stupni duchovného života, bez ohľadu na našu horlivosť či suchopárnosť, aby sme sa dobre modlili a naučili sa správne modliť, pokorne a pomaly recitujeme Otče náš, modlitbu, ktorú pre nás zložil sám Ježiš“[1].

V Tradičnej liturgii recituje sám kňaz po omšovom kánone modlitbu „Otče náš“. Robí tak sám preto, pretože koná v osobe Ježiša Krista a teda ukazuje ako učiteľ zhromaždeným veriacim na sprítomnení Kalvárskej obety, ktorou je svätá omša na to, ako sa majú modliť. Predtým, než sa zjednotíme s Ježišom vo svätom prijímaní, je na mieste aby sme znovu pozdvihli svoje mysle k Bohu- teda konali hlbokú a úprimnú modlitbu, podľa vzoru Ježiša Krista a tak sa s ním zjednotili najprv duchovne. Z tohto dôvodu pápeži tradične odporúčali aj počas svätej omše napríklad recitovanie ruženca, pretože tieto jednoduché ústne modlitby napomohli lepšie veriacim duchovné zjednotenie sa s našim Pánom, čo je základný predpoklad prípravy na fyzické zjednotenie vo svätom prijímaní. Pius XII. V Encyklike Mediator Dei píše nasledovné:

"Dôvtip, povaha a dispozície ľudí sú také rozmanité a rozdielne, že nie na všetkých môžu rovnako zapôsobiť a viesť ich spoločné modlitby, piesne a posvätné úkony. Okrem toho potreby a dispozície duší nie sú u všetkých rovnaké(...) Títo (môžu plne rozjímať) o tajomstvách Ježiša Krista alebo vykonávaním zbožných cvičení a iných modlitieb, ktoré sa síce líšia formou od posvätných obradov, ale svojou povahou im zodpovedajú."

Boh stvoril človeka ako jednotu duše i tela a preto to čo robíme navonok- recitovanie ústnej modlitby, je potrebné aby bolo prežívané aj vnútorne. Súčasné popierania akejkoľvek dôležitosti vonkajšej formy či pri modlitbe, alebo napríklad aj v otázke svätého prijímania- je popieraním základnej pravdy o tom, ako Boh stvoril človeka.

Po ústnej modlitbe je ďalšou základnou formou modlitby liturgická modlitba. Ako to už naznačil aj úryvok z encykliky Pia XII., aj keď sa ústna modlitba- napríklad svojou formou líši od liturgickej, avšak svojím obsahom jej plne zodpovedá a teda je vhodnou prípravou na liturgickú modlitbu. Práve liturgická modlitba je vrcholom každej modlitby, pretože je modlitbou Kristovho mystického tela- celej Cirkvi. Z toho vyplýva aj jej účinnosť. Kým účinnosť našich súkromných modlitieb a pobožností závisí od našej osobnej svätosti, liturgická modlitba má zvláštnu silu- pretože jej účinnosť je objektívna, pretože je modlitbou samotnej Cirkvi- Krista.  

Liturgická modlitba svojou krásou, ktorou pokrýva posvätné obrady, životom, ktorým ich oživuje, silou milosti, ktorú uvoľňuje, vyniká tým, že núti zástupy modliť sa a robí ich citlivými na tajomstvá, ktoré slávi.[2]

Stačí si prečítať životopisy svätých, aby sme pochopili že liturgická modlitba, svätá omša, boli stredobodom ich života. Spomeňme svätého Jozefa Kupertínskeho, ako sa nechal unášať v levitácii počas svätej omše, svätého Ignáca, ktorí sa na svoju prvú omšu pripravoval 2 roky, či patróna Ríma, svätého Filipa Neriho, ktorý sa počas omše nechal štípať a rozprával na miništrantov, aby neupadol do vytrženia. Svätá Terézia Avilská datuje všetky svoje dopisy v závislosti podľa liturgických sviatkov.

Svätá Terézia si skutočne želá, aby liturgická modlitba, ako každá iná vokálna (ústna) modlitba, bola oživovaná vnútornou modlitbou. Ak by vonkajšie gestá, umenie, narušili a predovšetkým zničili spomienku, city, a vnútornú túžbu, ktorú chce vyjadriť, bola by to len rakva, možno krásna, ale bez diamantu, ktorú by Boh nemohol oceniť ináč než slovami Písma: "Tento ľud ma ctí perami, zatiaľ čo ich srdce je ďaleko odo mňa" (Iz 29, 13).

Z tohto dôvodu je kľúčové, aby každý veriaci disponoval malým misálikom, alebo vhodnou elektronickou aplikáciou, kde si môže v kľude s predstihom v rámci tichej modlitby a rozjímania preštudovať modlitby liturgie, daný sviatok a modlitby, ktoré sa modlí kňaz počas svätej omše. Štúdium duchovných kníh o liturgii, zvlášť o svätej omši je z tohto dôvodu kľúčovým pre jej správne prežívanie.

Posledným, zo základných spôsobov modlitby je rozjímavé čítanie. „Čítanie veľmi pomáha pri rozjímaní (tým, ktorí takto postupujú, je potrebné to, čo čítajú, aj keď je to málo, ba niekedy to nahrádza rozumovú modlitbu, ktorej nie sú schopní)... Hovorím, že ak bez tejto pomoci prinútia človeka, aby zotrval v modlitbe, bude pre neho nemožné, aby v nej dlho vydržal“.

Kniha, ktorú si treba vybrať na rozjímavé čítanie, nemá byť len poučná alebo zbožná, dokonca ani tá, ktorá zaujme, ktorá priťahuje, ale sugestívna kniha, ktorá podnecuje k zamysleniu, podnecuje city, ešte lepšie kniha, ktorá prebúdza a drží človeka v Božej prítomnosti. Samotné čítanie by nebolo rozjímavým čítaním. Rozjímavé čítanie treba prerušiť, aby sme mohli uvažovať pred Bohom, vyjadriť mu svoje pocity, stráviť s ním čas. Podľa potreby bude krátke alebo dlhšie a obnoví sa až vtedy, keď človek skončí vo svojej bezmocnosti. Ak by potom čítanie kvôli záplave myšlienok a pocitov, ktoré vyvoláva, prinútilo človeka zabudnúť na Boha, nesplnilo by svoj účel. Čítanie je tu len prostriedkom, ktorý má uľahčiť modlitbu. Jeho výlučnou úlohou je poskytnúť predmet stretnutia s Bohom, zabezpečiť podporu pre zjednotenie sa s ním.[3]

Modlime sa teraz spoločne so svätým Alfonzom:

Bože môjho srdca...viem, že mi pomáhaš vždy, keď ťa o to prosím. Avšak mám aj strach: obávam sa, že sa zabudnem k tebe utiekať a že vlastnou vinou budem nekonečne nešťastný, lebo stratím tvoju milosť. Ach, pre zásluhy Ježiša Krista daj mi milosť modlitby, ale hojnú milosť ustavičnej a dobrej modlitby.

Ó, Mária, moja Matka, pre tvoju lásku k Ježišovi Kristovi dosiahni pre mňa milosť, o ktorú úpenlivo prosím: milosť modliť sa a nikdy neprestať modliť sa, až do smrti. Amen! [4]

[1] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 27). Edícia OCD. Kindle Edition.

[2] Ibid.

[3] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 36-37). Edícia OCD. Kindle Edition.

[4] Théodule Rey Mermet: Alfonz de Liguori, Človek pre beznádejných, p.160

 S láskou Vás žehná Váš,

o. Ľubomír

PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.

---