Boj ideí svätého Františka Saleského
Zdroj: commons.wikimedia.com
Nedávno sme slávili liturgickú spomienku na svätého Františka Saleského, no pripomíname si aj ďalšie výročie – jeho vyhlásenie za patróna novinárov a katolíckych spisovateľov, ku ktorému došlo 26. januára 1923.
František Saleský sa narodil 21. augusta 1567 v Savojskom vojvodstve. Študoval v Paríži a potom v Padove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1593 a za ženevského biskupa 8. decembra 1602. Zomrel 28. decembra 1622 v Lyone vo veku 52 rokov.
Dňa 24. januára nasledujúceho roku boli jeho telesné pozostatky prenesené do Annecy, kde dnes odpočívajú vedľa svätej Jany Františky de Chantal, jeho najmilšej duchovnej dcéry, ktorú so svätcom spájalo – ako sám hovoril – „puto belšie než sneh, čistejšie než slnko“. Pod duchovným vedením Františka Saleského Jana de Chantal založila nový rád Navštívenia Panny Márie, ktorý sa rýchlo rozšíril po Savojsku a celom Francúzsku. Srdce svätého Františka Saleského, ktorý krátko pred svojou smrťou povedal svojim duchovným dcéram: „Zanechávam vám svojho ducha a svoje srdce“, je uchovávané a uctievané v kláštore Navštívenia v Trevise. V kláštore Navštívenia v Paray-le-Monial si Božia prozreteľnosť vyvolila pokornú rehoľníčku, svätú Margitu Máriu Alacoque, aby jej zverila šírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu ako veľký liek proti jansenistickej heréze, ktorá sa v 17. storočí šírila.
Pápež Alexander VII. kanonizoval Františka Saleského 19. apríla 1665 a blahoslavený Pius IX. ho vyhlásil za učiteľa Cirkvi 19. júla 1877. Najznámejšie diela svätého biskupa zo Ženevy sú Filotea a Traktát o Božej láske. V prvom diele dokazuje, že svätosť je dokonale zlučiteľná s akýmkoľvek stavom a podmienkou, pokiaľ si duša zachováva slobodu od ducha sveta. V Traktáte o Božej láske opisuje pôvod a rozvoj lásky k Bohu v duši a učí spôsob, ako v nej napredovať. Menej známe, no rovnako dôležité je dielo Kontroverzie, ktoré, ako vyhlásil Pius IX. pri jeho vyhlásení za učiteľa Cirkvi, „obsahuje úplnú obhajobu katolíckej viery“. „A teda – pokračuje pápež – nech už sa vezmú do úvahy jeho asketické spisy na vedenie svätého a nábožného kresťanského života, alebo tie polemické na obranu viery a vyvrátenie heretikov, alebo iné týkajúce sa kázania Božieho slova, niet nikoho, kto by nevidel, koľko dobrodení vzišlo pre katolícky ľud skrze tohto svätého muža (…) ktorý tak statočne bojoval za vec Cirkvi.“
Podľa niektorých životopiscov bola najcharakteristickejšou čnosťou svätého Františka Saleského miernosť. Svätá Jana de Chantal však usudzuje, že v ňom bola ešte dominantnejšia čnosť – horlivosť za spásu duší. Keď hovoril o Ženeve, niekedy si povzdychol: „Da mihi animas, caetera tolle“ („Daj mi duše, ostatné si vezmi“), čo je tá istá veta, ktorú si dal vyryť na svoj náhrobný kameň kardinál Merry del Val. Keď svätý František Saleský prvýkrát slávil pontifikálnu svätú omšu vo svojej katedrále, nedokázal zadržať slzy. Jeho brat Ľudovít sa ho opýtal na dôvod jeho plaču. Svätý odpovedal: „Pretože vidím svoju ženevskú Cirkev v okovách herézy a hriechu, a namiesto toho, aby mala anjela, ktorý by rozlámal tieto putá, má len mňa, tvojho brata, úbohého hriešnika.“
Pápež Gregor VIII., ktorý poznal apoštolskú horlivosť a inteligenciu Františka Saleského, mu zveril úlohu vyvrátiť bludy a – ak by to bolo možné – obrátiť nástupcu Kalvína, Theodora Bezu. Biskup sa s ním stretol, no vodca ženevského kalvinizmu, ktorý mal už osemdesiat rokov, bol príliš zviazaný so svojou úlohou, aby sa obrátil. František oznámil pápežovi výsledok svojho neúspešného úsilia, pričom o Bezovi napísal: „Musel som sa presvedčiť, že jeho srdce je z kameňa, vždy neoblomné […] keďže je zatvrdené v zle.“ Svätec miernosti mal jasne stanovené chápanie dobra a zla, omylu a pravdy. Práve z tejto jeho neústupnej lásky ku katolíckej pravde pramenila jeho láska k blížnemu, ktorá kráčala ruka v ruke s jeho horlivosťou. Práve jemu patrí výrok: „Pravda, ktorá nie je láskavá, pramení z lásky, ktorá nie je pravá.“ Vďaka horlivosti svätého Františka Saleského sa do lona Cirkvi vrátilo vyše 70 000 heretikov, ktorých odviedol od bludu k Pravde. Aby ich obrátil, rozhodol sa vyvracať ich omyly prostredníctvom letákov a brožúr, ktoré písaval vo voľnom čase medzi svojimi kázňami a ktoré rozširoval v mnohých kópiách. V nich vysvetľoval katolícku náuku a odpovedal na protestantské námietky. Svätý František Saleský hovorieval, že „slová vyslovené ústami sú živé, zatiaľ čo napísané na papieri sú mŕtve“; avšak písané slovo „dovoľuje lepšie zaobchádzanie, poskytuje viac času na uvažovanie v porovnaní s hovoreným slovom a umožňuje hlbšie premýšľanie“.
Svätý František Saleský písal s neochvejnou logickou argumentáciou a so štýlom, ktorý bol jasný a zrozumiteľný pre všetkých. Bránil pravdu pevne, no nikdy sa neuchyľoval k sarkazmu ani k pohŕdaniu protivníkom. Preto pápež Pius XI., keď ho vyhlásil za oficiálneho patróna novinárov, napísal: „On im svojím príkladom jasne ukazuje, aké správanie majú zachovávať...“
Pre tých, ktorí chcú bojovať dobrý boj myšlienok proti bludom, ktoré dnes vládnu, nezostáva nič iné, než sa učiť v škole svätého Františka Saleského.
Prof. Roberto de Mattei
Zdroj: corrispondenzaromana.it
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.