Mučeníci čistoty

Foto: corrispondenzaromana.it

Uverejňujeme úvod Virginie Coda Nunziante k novému dielku, ktoré vydalo vydavateľstvo Edizioni Fiducia s názvom Le Martiri della Purezza (141 strán, 15€). Je to 15 rôznych príbehov mladých svätých mučeníkov od prvých storočí Cirkvi po súčasnosť.

Dvadsiate storočie sa začalo 6. júla 1902 ohavným zločinom: neďaleko Nettuna, v Pontských močiaroch, bola zabitá Mária Gorettiová, dvanásťročné dievča, ktoré bránilo svoju čistotu za cenu života. Pius XII. pri blahorečení mladého dievčaťa 7. apríla 1947 vyzdvihol popri čnosti čistoty aj čnosť statočnosti a prirovnal ju k svätej Agnese: "Tvár rímskej mučeníčky a tvár mladého dievčaťa z Corinalda žiaria rovnakým pôvabom; srdcia jednej i druhej vyžarujú rovnakú vôňu. Či sa však netreba obávať, že pôvab a jemná úprimnosť týchto dvoch dospievajúcich dievčat, ktoré hýbu umeleckým či literárnym cítením, príliš povrchným a príliš prirodzeným, nechávajú ich charakteristickú cnosť, statočnosť, trochu v tieni? Statočnosť panny, statočnosť mučeníčky sa pre jej mladosť ukazuje v jasnejšom a žiarivejšom svetle. Statočnosť, ktorá je zároveň ochranou a plodom panenstva" (Pius XII., príhovor zo 7. apríla 1947 pri príležitosti blahorečenia svätej Márie Goretti).

Sám Pius XII. v príhovore, v ktorom o tri roky neskôr kanonizoval túto dievčinu, povedal: "Ak je vo svetle každého mučeníctva vždy trpký kontrast škvrny neprávosti, za mučeníctvom Márie Gorettiovej sa skrýva pohoršenie, ktoré sa na začiatku tohto storočia zdalo neslýchané. O takmer päťdesiat rokov neskôr, častokrát kvôli nedostatočnému odporu dobrých, sa sprisahanie nekalých praktík, využívajúce knihy, ilustrácie, prehliadky, publikum, módu, pláže, spolky, pokúša podkopať v spoločnosti a v rodinách, hlavne na škodu detí, to, čo bolo vždy prirodzenou obranou cností" (Pius XII., Príhovor z 24. júna 1950 pri príležitosti kanonizácie svätej Márie Goretti).

Od slov Pia XII. uplynulo už viac ako sedemdesiat rokov a kedysi kresťanskú európsku a západnú spoločnosť pohltil príval nemorálnosti a skazenosti. Napriek tomu v srdciach mnohých žien a mužov nevyhasla túžba po čistote tela a duše a hlboká túžba po radikálnej integrite vo vyznávaní viery a morálky. V tomto duchu vznikla kniha venovaná čistote, v ktorej pätnásť mladých i starších žien ilustruje pätnásť príkladov mučeníkov čistoty. 

Takto nám Cristina Siccardi predstavuje svätú Agnesu, protomartýrku čistoty a predchodkyňu všetkých tých, ktorí vďaka viere v Ježiša Krista obetujú svoj život v priebehu storočí, aby zostali nedotknutí a čistí; Carla Costa predstavuje postavu svätice, ktorá bola až do začiatku 19. storočia prehliadaná Cirkvou aj svetom: svätá Filoména, panna, mučeníčka a divotvorkyňa; Maria Madise nám rozpráva príbeh svätej Dinfny, írskej princeznej, ktorú sťal jej otec okolo roku 650 v Belgicku, svätice často zobrazovanej s mečom a lampou, niekedy s knihou v ruke a s diablom priviazaným k nohám; Elvezia Larosa nám rozpráva neobyčajný príbeh svätej Solange z Bourges, mladej pastierky, ktorá sa ako sedemročná ponúkla Kristovi za nevestu; Giusy Fiore nám rozpráva o stredovekej svätici Beline, ktorú na vidieku neďaleko Troyes vo Francúzsku zabil miestny pán, pretože sa odmietla vydať a celá sa zasvätila Bohu.

Potom Bedrie Perja s odstupom niekoľkých storočí pripomína mučeníctvo svätej Márie Goretti; Katarzyna Bienias nás zoznamuje s postavou blahoslavenej Karolíny Kozkovej z Poľska, ktorá zomrela, aby si zachovala panenstvo, vo veku sedemnásť rokov, na začiatku prvej svetovej vojny; Agnese Mastroberti predstavuje blahoslavenú Alexandrinu Mariu da Costa, Portugalku, sväticu čistoty, ktorej mučeníctvo bolo nekrvavé, ale veľmi bolestné z hľadiska trvania a intenzity; Caterina Maria Vittoria Arrigoni nám predstavuje blahoslavenú Albertinu Berkenbrock, Brazílčanku, ktorej mučeníctvo má mnoho spoločného s mučeníctvom Márie Goretti; Anna Maria Serra a Maria Pia Trogu nás zavedú do krajiny Orgosolo na Sardínii, aby sme obdivovali cnosti a hrdinstvo blahoslavenej Antónie Mesinovej; Iolanda Tallarico píše o blahoslavenej Terézii Bracco, svätej Márii Goretti z Langhe; Elisa Flamini o blahoslavenej Anne Kolesárovej, Slovenke, ktorá bola blahorečená v roku 2018; Maria Chiara Mastroberti sleduje profil blahoslavenej Pieriny Morosini z Bergama, podobne ako mnohých ďalších mladých dievčat, ktoré zomreli pri obrane svojej čistoty v 20. storočí; napokon Sara Sanna rozpráva o živote a smrti blahoslavenej Márie Klementíny Anuarite, mladej konžskej rehoľníčky a mučeníčky, známej pod prezývkami „čierna Mária Goretti“ a „svätá Agnesa z Afriky“. Mučeníčky čistoty, vysvetľuje Chiara Dolceová vo svojej záverečnej eseji, boli silné ženy, hrdinsky a nadprirodzene schopné dokonale naplniť svoje povolanie. Fabiola Chay prostredníctvom svojho ikonografického bádania oživila tieto postavy v našej pamäti.

Légia mladých žien, žijúcich v rôznych časoch a na rôznych miestach, opakovala ústami alebo srdcom slová blahoslavenej Albertiny Berkenbrock, ktorá sa vzoprela svojmu vrahovi a povedala: "Nechcem hriech!"

V prvých storočiach Cirkvi bolo mnoho „nasledovníkov“ svätej Agnesy, ale v žiadnom storočí nebolo toľko mučeníkov čistoty ako v 20. storočí, v storočí dvoch veľkých svetových vojen, revolúcie v šesťdesiatom ôsmom, ale aj fatimských zjavení v roku 1917. Panna Mária, ktorá sa zjavila malej vizionárke Hyacinte, povedala, že „hriechy, ktoré vedú väčšinu duší do pekla, sú hriechy tela“, a preto si „želala veľa panenských duší“, ktoré by sa jej zaviazali „sľubom čistoty“. Veľmi podobné bolo aj posolstvo Panny Márie v ekvádorskom Quite koncom 16. a začiatkom 17. storočia. V tomto prípade Panna Mária, ktorá sa zjavila matke Mariane Francisce de Jesús Torres, ohlásila hlbokú apostázu spoločnosti v 20. storočí v dôsledku „takmer úplnej skazy mravov“. A dodala: „otrávený duch nečistoty nasýti atmosféru, a ako špinavý oceán zaplaví ulice, námestia a verejné miesta s neuveriteľnou slobodou. Na svete nezostanú takmer žiadne panenské duše. Krehký kvet panenstva, nesmelý a ohrozený úplným zánikom, bude žiariť z veľkej diaľky (...) Bez panenstva by bolo potrebné, aby na tieto krajiny dopadol nebeský oheň, ktorý by ich očistil“ (Posolstvo Panny Márie z 2. februára 1634, in Mons. Dr. Luis E. Cadena y Almeida, Madera para Esculpir la Imagen de una Santa, Foundation for a Christian Civilization, Bedford (NY) 1987, s. 117-118).

Preto nie je prekvapujúce, že v tom istom 20. storočí si Panna Mária vybrala čisté duše, aby sa jej „zaviazali sľubom čistoty“. Túto vlastnosť majú takmer všetci mučeníci čistoty 20. storočia. Pri čítaní ich životopisov sa nádherne vynára toto ich rozhodnutie úplne patriť Bohu,  nikdy nepodľahnúť hriechu, neustále sa usilovať o skromnosť v obliekaní a správaní, o život naplnený modlitbou a plnením si povinností v duchu poslušnosti. Všetky boli mladé, všetky panny, všetky z chudobných, ale hlboko kresťanských rodín.

V storočí ponorenom do hedonizmu a relativizmu, v ktorom sa človek búri proti poriadku stvorenému Bohom výbuchom pýchy a zmyselnosti, tieto mladé ženy vyžarujú vôňu cnosti a dobra, ktorú stále cítiť na miestach, kde žili a prelievali svoju krv. Žiaria ako hviezdy na nebeskej oblohe a sú príkladom a varovaním pre našu spoločnosť: napriek „prúdom neprávosti, ktoré zaplavujú celú zem“ (sv. Ľudovít Mária Grignion de Montfort, Ohnivá modlitba), duše, ktoré sa zveria Panne Márii a zasvätia sa jej, nielenže nebudú znečistené, ale budú „belšie ako sneh“ (tamže), pretože bahno hriechu sa nikdy nedotkne ich duší.

„Čistota pripravuje a uschopňuje k videniu Boha,“ vysvetľuje svätý Tomáš, „a spočíva v očistení vôle od neusporiadaných náklonností“ (Summa Theologiae, II-II, 8.7). Toto „očistenie vôle od neusporiadaných náklonností“ zodpovedá tomu, že vo všetkom nechceme nič iné ako Božiu slávu, a zhoduje sa s evanjeliovým blahoslavenstvom: „blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. Čistí v srdci sú duše nepoškvrnené hriechom, a najmä hriechom nečistoty. Čistota srdca teda spočíva v tom, že si v srdci nenechávame nič, čo by bolo, či už malé alebo veľké, v rozpore s Bohom a pôsobením milosti. 

Jedno stvorenie si vždy zachovávalo dokonale čisté srdce bez akéhokoľvek tieňa hriechu. Celá jej existencia, jej myseľ, jej srdce boli vždy ponorené do Boha, zabúdala na seba a nehľadala nič iné než Jeho slávu. Svätice predstavené na týchto stránkach sú odrazom tohto postoja Panny Márie, ktorá pre nich získala milosť zostať neochvejne vernými svojmu Bohu, a to až do tej miery, že podobne ako On preliali poslednú kvapku svojej krvi. „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).

Virginia Coda Nunziante

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.