Neporušené telo kardinála Agagianiana

Zdroj: commons.wikimedia.com

12. septembra 2024, na konci synody Arménskej katolíckej cirkvi, boli z Ríma do Bejrútu v Libanone prenesené telesné pozostatky Božieho služobníka, kardinála Gregora Petra (arménsky Krikor Bedros) Agagianiana, 15. patriarchu tejto cirkvi, ktorý zomrel v Ríme v roku 1971. Rakvu v libanonskom hlavnom meste privítali patriarcha Minassian, premiér Najīb Mīqātī a najvyšší cirkevní a politickí predstavitelia. Výnimočnosť tohto prenesenia spočíva v tom, že telo kardinála Agagianiana je po viac ako polstoročí od jeho smrti, napriek tomu, že nebolo balzamované, neporušené, absolútne neporušené. Jeho tvár je pokojná a usmievavá. Na blogu otca Livia nájdete niekoľko skutočne úžasných fotografií.

Telo kardinála Agagianiana bolo prenesené mestom Bejrút v priehľadnej urne za potlesku davu, ktorý hádzal lupienky ruží ako pri pohrebe svätca, do arménskej katedrály svätých Eliáša a Gregora Osvietiteľa, kde bol pochovaný.

Ale kto bol kardinál Agagianian? Gregor Peter Agagianian sa narodil v Gruzínsku v roku 1895, od mladosti študoval v Ríme na Pápežskom arménskom kolégiu, ktorého bol neskôr vicerektorom a rektorom, a v roku 1917 bol vysvätený za kňaza. Pápež Pius XI. ho 11. júla 1935 vymenoval za biskupa a 30. novembra 1937 bol zvolený za patriarchu Cilície pre arménskych katolíkov.

Pápež Pius XII. ho 18. februára 1946 vymenoval za kardinála a bol mu udelený titul baziliky svätého Bartolomeja na Ostrove. Po smrti Pia XII. ho Silvio Negro, vatikanista denníka „Corriere della Sera“, označil za favorita konkláve pre jeho znalosti kúrie, kompetencie právnika a príkladnú zbožnosť. Namiesto toho bol zvolený Ján XXIII. Kardinál Agagianian, podporovaný konzervatívcami, bol tiež kandidátom na pápeža v konkláve v roku 1963, ktoré zvolilo Pavla VI. V rokoch 1958 až 1970 viedol ako prefekt Kongregáciu Propaganda Fide a zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile. Zomrel v Ríme 16. mája 1971 v povesti svätosti. V roku 2022 sa začala jeho kauza blahorečenia, a preto má titul Boží služobník.

V procesoch blahorečenia a kanonizácie sa vyžaduje kanonické preskúmanie telesných pozostatkov kandidátov na svätosť, a keď sa v čase exhumácie telo objaví neporušené, bez balzamovania, Cirkev považuje neporušené telo za nadprirodzené znamenie. Neporušené telo nie je samo osebe dôkazom svätosti, ale predstavuje jej potvrdenie, a to až do takej miery, že ho Cirkev vyhlási aj v momente kanonizácie.

Svätci s neporušeným telom sú však vzácni. Cirkev za posledných päť storočí kanonizovala, približne 1 700 svätých a z nich sa našlo len niečo vyše sto neporušených. Patrí k nim svätá Cecília, ktorej telo bolo objavené neporušené viac ako 1 500 rokov po jej smrti, svätá Klára z Montefalca a svätá Katarína Bolognská, svätá Katarína Labouré a svätá Bernadeta Soubirousová, svätý Ján Bosco a svätý Luigi Orione. V nádhernej knihe dona Charlesa Murra Tajná duša Vatikánu (Fede e Cultura, Verona 2024) je medzi mnohými epizódami, ktoré sestra Pascalina rozpráva svojmu mladému americkému priateľovi kňazovi, aj táto. Keď chcel Pius XII. v roku 1956 otvoriť kauzu blahorečenia Pia IX. a jeho telo bolo exhumované, poslal svojho spolupracovníka, aby obliekol pápežovo telo po tom, čo Mons. Enrico Dante a komisia preskúmali jeho stav. „Keď rakvu otvorili,“ spomína sestra Pascalina, “nemohla som uveriť vlastným očiam. Nevyzeral mŕtvy, ale spiaci! Telo bolo úplne neporušené! Nielen to, ale prsty, zápästie, ruky boli mäkké, ohybné“. Sestra Pascalina musela Pia IX. ostrihať, oholiť mu bradu a ostrihať nechty, kým ho obliekla do pápežského rúcha.

O neporušiteľnosti tela sa hovorilo aj v prípade Jána XXIII, ale telo pápeža Roncalliho bolo na rozdiel od tela Pia IX. balzamované, a keď sa telá pápežov podrobia takejto úprave, nemožno tento jav označiť za nadprirodzený a hypotéza o neporušiteľnosti je vylúčená.

Prečo je počet svätých, ktorí unikli procesu rozkladu, taký malý? Odpoveď spočíva v ústrednej dogme Katolíckej cirkvi, ktorou je dogma o vzkriesení mŕtvych. Telá ľudí sú určené na to, aby sa po smrti rozložili a potom sa na konci sveta opäť spojili so svojimi dušami. Smrť je oddelenie duše od tela, a keď sú ľudské telá zbavené duše, ktorá je ich zjednocujúcim a životodarným princípom, rozpadnú sa a zmenia sa na popol. V deň všeobecného súdu sa však všetky duše, duše vyvolených aj zatratených, opäť spoja so svojimi telami, ktoré budú neporušiteľné. Do raja a do pekla sa pôjde s telom a dušou na večnosť. Avšak iba telá tých, ktorí budú v raji, dostanú oslávené, duchovné telo, pripodobnené telu vzkrieseného Krista. Preto svätý Pavol hovorí: „A mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“ (1 Kor 15, 52 - 53).

Boh, ktorý určil ľuďom, aby sa ich telá rozkladali, aby ich potom po zmŕtvychvstaní urobil neporušiteľnými, predsa však rozhodol, že niektorí z nich výnimočne uniknú procesu rozkladu.  Ich telá môžu sprevádzať aj iné nadprirodzené javy, ako napríklad vôňa, ktorú vydávajú, omladzovanie a niekedy aj pohyb. Napríklad v prípade kardinála Agagianiana je omladnutie nápadné. Stačí porovnať zábery jeho exhumovanej tváre so zábermi z jeho posledných fotografií, aby sme si uvedomili, že na tele kardinála je vidieť oveľa menej ako 76 rokov, ktoré mal v čase smrti. To, čo je nevysvetliteľné, nás musí priviesť späť k existencii Boha Stvoriteľa, ktorý vo svojej nekonečnej Múdrosti dokáže meniť zákony prírody pre dobro duší. Preto nesmieme prehliadať znamenia, ktoré nám Božia Prozreteľnosť často kladie pred oči. V prípade Božieho služobníka Gregora Petra Agagianiana je znamením aj jeho príchod do krajiny cédrov, do Libanonu, práve vo chvíli, keď je Blízky východ v plameňoch. Akoby Prozreteľnosť chcela naznačiť, že len svätosť môže uhasiť tieto plamene, ktoré môžu podpáliť svet.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: radioromalibera.org

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.

Previous
Previous

Kresťanský pojem smrti

Next
Next

Ekleziológia dnes