Nepoškvrnené počatie, odpoveď Pia IX. na moderné bludy

Zdroj: commons.wikimedia.org

8. december je pre Cirkev veľkou slávnosťou. Oslavuje sa ním nepoškvrnené počatie Presvätej Bohorodičky; v bezhriešnosti Božej Matky nám Prozreteľnosť realisticky ukazuje vykúpené ľudstvo. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí urobil Pius IX. 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus, v ktorej sa uvádza: „Nepoškvrnené počatie Panny Márie: „Vyhlasujeme a definujeme, že učenie, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola jedinečným milostivým privilégiom všemohúceho Boha, s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto ho musia všetci veriaci pevne a stále veriť“.

Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie má z hľadiska katolíckej viery určite obrovský význam a hlboký náboženský zmysel, ale treba ho posudzovať aj z hľadiska jeho sociálnych a politických dôsledkov. Sociálna náuka Cirkvi, ktorá práve v týchto desaťročiach dostala svoju modernú formuláciu a bola obnovená, má skutočne „mariánsky charakter“. Ineffabilis Deus je tiež odpoveďou na zvrátené ideológie moderny, odpoveďou, akú vie a môže urobiť len Cirkev, a je odpoveďou dogmatickou. V dejinách katolíckeho hnutia bol totiž 8. december príležitosťou, aby členovia Katolíckej akcie slávnostne vyslovili pred oltárom svoju prísahu katolíckej angažovanosti v spoločnosti a politike.

Ak sa v mysli vrátime do roku 1854 a pokúsime sa zrekonštruovať hrozby, ktoré v tom čase ohrozovali ľudskú spoločnosť a Cirkev, môžeme pochopiť tento osobitný význam dogmy o Nepoškvrnenom počatí. Keďže Rousseau vyhlásil, že človek sa rodí dobrý a slobodný, zatiaľ čo je to spoločnosť, ktorá ho zvrháva a spútava, hriech bol vymazaný zo všetkých politických úvah a spása ľudstva bola zverená reformám alebo revolúciám. Moderná politická filozofia, ktorá neskôr viedla k Francúzskej revolúcii a revolučným povstaniam v 19. storočí, zrušila prvotný hriech a samotnú myšlienku hriechu a už sa nepovažovalo za potrebné, aby človek na dosiahnutie spásy potreboval vteleného, mŕtveho a vzkrieseného Božieho Syna.

V tom roku 1854, keď práve prebehli povstania v roku 1848, Marx vydal Manifest komunistickej strany, v ktorom navrhol pozemskú spásu, ktorú prinesie proletárska trieda, nový spasiteľ ľudstva, Ernest Renan napísal Budúcnosť vedy, t. j. manifest oslobodenia od všetkého zla vďaka vedeckému rozvoju, Auguste Comte, ktorý zomrie o niekoľko rokov neskôr v roku 1857, predznamenal historický pokrok, ktorý vyústi do nového náboženstva ľudskosti založeného na vedeckom poznaní, ktoré odstráni všetky predchádzajúce náboženské a filozofické ilúzie, pretože ľudia sa konečne budú držať len faktov, Bakuninov anarchizmus hlásal odstránenie všetkých rodinných, politických alebo náboženských autorít. Všetky tieto ideológie, ktoré stáli pri zrode historických hnutí, sa usilovali odstrániť Boha z verejného priestoru. (...)

Cirkev reagovala na takýto jednoznačný a dôkladný útok na mnohých úrovniach. Hlavnou z týchto rovín však zostáva tá dogmatická. Tvárou v tvár svetu, ktorý sa prehrešil pýchou, keď veril, že sa môže zachrániť, a pritom sa odsúdil na krutú záhubu, Cirkev hlásala Nepoškvrnené počatie, pripomínala svetu, že pôvod všetkého sociálneho a politického zla je hriech, že sociálna nespravodlivosť nie je hlavnou príčinou ťažkostí, rovnako ako politická revolúcia nie je riešením, že autority vďačia za svoju legitimitu Bohu, a tvárou v tvár odmietavému postoju súčasnej spoločnosti navrhovala skôr božské než ľudské riešenia. V Presvätej Panne Márii Boh ohlásil svoju prozreteľnostnú vznešenosť, označil hriech za pôvod všetkého zla, vyhlásil, že bez katolíckeho náboženstva a bez Cirkvi nemôže ľudské spoločenstvo urobiť nič iné, len odsúdiť samé seba. Oživenie sociálnej náuky Cirkvi so Levom XIII. je výsledkom vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Piom IX. (...)

Pius IX. dogmaticky potvrdil nezlučiteľnosť Boha a hriechu sveta a zopakoval, že hlavným cieľom sveta a dejín nie je oslava ľudského pokroku, ale sláva Boha. Toto učenie je veľmi aktuálne aj dnes, keď sme svedkami postupnej sekularizácie sociálnej náuky Cirkvi. Ako dôkaz, že práve toto posolstvo obsahovala dogma vyhlásená v roku 1854, pripomínam, že vyhlásenie Nepoškvrneného počatia treba historicky spojiť s encyklikou Quanta cura a Sylabus, ako aj s otvorením Prvého vatikánskeho koncilu. Všetky udalosti, ktoré teraz pripomíname, sa odohrali 8. decembra: v roku 1854 vyhlásenie dogmy, v roku 1864 encykliky Quanta cura a Sylabus a v roku 1870 koncil. Všetky spolu vyjadrujú odpoveď Pia IX. na hriech moderny.

Vyhlásenie dogmy má vždy obrovské účinky, nielen duchovné, ale aj historické, sociálne a politické. (...) Často sa myslí, že Cirkev sa podieľa na dejinách svojím sociálnym aktivizmom alebo pastoračnými impulzmi, zatiaľ čo civilizáciu formovala svojimi dogmami, ktoré definovala na ekumenických konciloch a v magistériu. Ako príklad si pripomeňme odsúdenie arianizmu a definíciu ľudskej a božskej podstaty Krista proti gnosticizmu. Týmto dogmatickým bojom Cirkev uchránila ľudstvo pred katastrofami katarov nielen v stredoveku, ale vo všetkých časoch, konkrétne pred odmietnutím manželstva a plodenia detí: keby katari zvíťazili, ľudstvo by vymrelo. Dnes je gender ideológia stále dieťaťom gnostického katarstva, pre ktoré je telo nástrojom, a homosexualita oslavuje neplodnú sexualitu podľa toho istého diktátu. Človeka veľmi zaráža, že dnes Cirkev, keď čelí novým problémom ľudstva, myslí na vytváranie komisií a organizovanie konferencií alebo začína plánovať nové pastoračné plány, zatiaľ čo v minulosti hlásala dogmy. (...) 

 Stefano Fontana

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.