Rozjímanie o Vianociach

Zdroj: unsplash.com

Našim čitateľom ponúkame rozjímanie o tajomstve Vianoc z knihy „Betlehem“ (SEI, Turín 1950). Je to  jedno z najznámejších diel anglického duchovného autora Fredericka Williama Fabera (1814-1863). 

Zastavme sa na úbočí kopca, vnímajme tmavnúcu noc a premýšľajme o obrovskom priestore zeme, ktorý sa rozprestiera všade navôkol a ďaleko od tejto novej a skrytej svätyne, ktorú sa Boh chystá posvätiť takým autentickým posvätením. Veľká časť krajiny je zamestnaná záležitosťami Ríma. Po veľkých cisárskych cestách sa rôznymi smermi ponáhľajú poslovia. Záujmy veľkých kolónií zamestnávajú mnohých štátnikov a guvernérov. Veľké mesto Rím je samo o sebe centrom intelektuálnej a zároveň praktickej činnosti, ktorá svoj vplyv uplatňuje až po najvzdialenejšie hranice impéria. Na niektorých ľudí, najmä tých, ktorí sú obdarení filozofickejším temperamentom, pôsobí rozšírenie morálnej skazy alebo iné sociálne problémy ako vážna nočná mora. Existujú aj advokáti, ktorí sa sústreďujú na prípady, ktoré im boli zverené. Rýchlo vznikajú obrovské vojská, skutočné republiky, ktoré sú rozmarnými pánmi sveta. Ale nikde, kde sa črtá rímska politika, nemožno vidieť ani stopu po Betlehemskej jaskyni. Nad touto scénou sa nevznáša žiadny prorocký tieň. Všetko pôsobí dojmom stability. Systém, nech je akokoľvek rozsiahly, pôsobí ako dokonale skonštruovaný stroj. Nikto o ničom inom nepochybuje. Pre svet by nebolo ľahké byť k Bohu ľahostajnejší ako bol vtedy, ani mať k nemu horšie vzťahy ako vtedy. Nikto sa nestaral o objavenie Božieho konania, snáď s výnimkou niekoľkých veštieb, ktoré prekrúcaním pravdy znepokojovali zopár ľudí, ktorých poverčivosť v pohanskom svete najviac pripomínala náboženstvo. Kto v cisárskom paláci pomyslel na tohto cisára, ktorý sa v jaskyni ešte nenarodil? Ako často sa zdá, že Boh posiela národom ducha otupenosti, ktorý ich pripraví o zmysly práve vtedy, keď sa ich chystá navštíviť; a tento spôsob konania nie je rozsudkom vyneseným  proti nim, ale skôr žiarlivou túžbou zabezpečiť si skrytosť a neviditeľnosť vlastného konania!

V rámci tohto rímskeho sveta existuje aj grécky svet. Existuje svet inteligencie, myslenia, diskusie, čestného rozptýlenia pre porazených, útočiska pre tých, ktorí stratili národnú nezávislosť. Je tu mnoho myslí, ktoré vymýšľajú systém za systémom. Je mnoho ľudí, ktorým život dostatočne zamestnáva záujem, ktorý im ponúka sterilný eklekticizmus. Existuje celý svet nespočetných myšlienok, no len málo z nich smeruje k Bohu. Všade je náznak znetvorenej pravdy; všade sú náznaky toho, čo môže rozum vykonať, spojené so smutnými náznakmi toho, čo vykonať nezvládne. Ale aj tie najistejšie systémy spáli Mudrc, ktorý sa ešte nenarodil, ukrytý v tejto jaskyni. Jeho filozofia bude v protiklade s ich filozofiou. Kresťanské dieťa z moderného Betlehema má vo svojom Katechizme viac, ako by si Platón vedel predstaviť, zatiaľ čo je obdarené praktickou múdrosťou, ktorú by stoici mohli obdivovať a závidieť.

Svet filozofie potreboval betlehemské dieťa. Tejto potreby si však nebol vedomý, rovnako ako netušil, že toto Dieťa prichádza; a hoci hľadal pravdu toľké stovky rokov, nechcel ju spoznať, keď prišla, a pozrieť sa jej do tváre. Vietor šumí po bezlistých pláňach, cez ktoré preteká Ilissus, ale kto by si kedy pomyslel, že v tej vlasti vedy, keď príde polnoc, neznámy Boh z bezmocných aténskych škôl sa stane nemým Batoľaťom na zemi?

Okolo nás je ešte sústredenejší a uzavretejší svet, kde vrie nepokoj židovského ľudu. Porazený národ vždy ponúka bolestivý pohľad. Nikdy však nie je tento pohľad smutnejší, než keď sa národ zmieta len v neplodnej a neúčelnej vzbure, bez toho, aby sa povzniesol k hrdinstvu veľkodušnej krížovej výpravy za slobodu. Taký bol stav židovského národa počas svätej Noci.

Sčítanie určite viedlo k neefektívnym uzáverom vzhľadom na Makabejcov zo strany tých, ktorí nemali plat nejakého rímskeho úradníka. Bola tu vynútená poslušnosť voči cudzincovi a pálčivá spomienka na starovek. Boli tu intrigy vnútorných frakcií a pochmúrna larva národnosti, ktorá radšej zadržiavala svoj nárek, než by sa vzchopila k energickej trpezlivosti, ktorá čaká na vhodnú okolnosť, aby sa pokúsila o rozhodujúci úder na získanie slobody.

Ako všetky národy v kritickom stave, aj Židia hľadali vysloboditeľa a neustále si predstavovali, že ho našli. V skutočnosti však stratili rozlišovaciu schopnosť. Samotná duchovná nádhera ich dávnych proroctiev ich zaslepovala. Hľadeli skôr na všetky strany než k betlehemskej jaskyni; a keď Mesiáš prišiel, bol pre nich skôr kameňom úrazu než predmetom nádeje; kým na podporu pretvárky prelievali vlastnú krv, krv svojho pravého Kráľa prelievali v sklamaní a znechutení.

Légia, taká veľkolepá a s takým bojovým postojom, ktorá sa mala dobyť a vykúpiť svet, vyjde z betlehemskej jaskyne po uplynutí štyridsiatich dní; ale oči padlých ľudí nie sú schopné rozpoznať nebeskú nádheru tejto novej taktiky, ktorá dosahuje víťazstvá v hlbinách poníženia. Nový Makabej sa nepodobá na toho, ktorého činy sú zaznamenané v národných tradíciách.

Teraz sa zamyslime nad ďalším trestom. Národy na zemi sa od tých čias veľmi zmenili. Uvažujme však o takmer nemennej ríši Číny, o tej civilizácii, ktorá je taká vyspelá, a predsa taká nehybná, o tej ríši, ktorá si vrtošivo prisvojuje titul „nebeská“, napriek tomu, že jej génius bol taký výsostne a výlučne materiálny. Uvažujte o tých riekach, ktoré bohato pretekajú nespočetnými záhradami a neprestajne zavlažujú zelené pláne, ktorých umelecky spojené a usilovne obrábané pozemky akoby tvorili nádherný koberec. Pozrite sa na tie pôvabné kopce, ktoré sú upravené do svahov a terás, kde sa hospodárne využíva každá hrudka zeme, kde sa s maximálnou starostlivosťou využíva každá kaluž vody. Všimnite si, ako to obrovské územie prekypuje ľudskými životmi, takže tam nezostáva miesto pre inú ako ľudskú existenciu. Pozrite sa tiež na to, s akou naliehavosťou, a predsa akým bizarným spôsobom tradícia, zákon a zvyk rozdelili, zorganizovali a zdokonalili tento ľudský život! Samotná masa týchto tiel zhromaždených v takom veľkom počte nám privádza na myseľ bolestnú myšlienku, že toľké duše, ktoré sú napriek svojmu množstvu osobitne a individuálne vnímané v Božích očiach, sú zatratené, pretože sa na ne nevzťahuje vzácna Krv. Čína vyvolala v našej slabej viere a oklieštenej láske viac trúfalých otázok a pochybností o Bohu, než všetky ostatné národy sveta dokopy.

Sme v rozpakoch, keď uvažujeme o tom nesmiernom množstve ľudských životov, v ktorých stáročia striedajú stáročia, zatiaľ čo Boh je stále taký nepoznaný. Ako málo Čína počas tej decembrovej noci pociťovala potrebu Vykupiteľa, a ako pokračuje vo svojej apatii aj teraz! Azda niet kúta zeme, ktorý by zažil menej zmien, ako to obrovské územie, na ktorom sa pohybujú také neuveriteľné masy obyvateľstva. Taká bola Čína vtedy, taká je Čína teraz; múdra, a predsa taká nevedomá, zvláštna, a predsa taká vecná; civilizovaná, a predsa taká zaostalá; taká bohatá na zdroje, a predsa taká zúfalá; taká civilizovaná, a predsa taká barbarská; taká nemenná, a predsa smerujúca k nevyhnutnému úpadku. Krv mučeníkov však bola za Krista preliata aj v Číne, a predsa sa ešte nestala viditeľným semenom budúcej Cirkvi. Ak na zemi existuje región, v ktorom môžeme vidieť zhodu s tým, čo sme si mohli všimnúť v onen prvý vianočný večer, tak je to práve Čína, taká zvláštna, taká príťažlivá a zároveň taká nepochopiteľná

Keď počas tej chladnej noci hviezdy rozprestreli svoje ľahostajné svetlo nad rýchlymi vlnami kalných riek a stojatými kalužami rozľahlých ryžových polí, vtedy boli srdcia Číňanov v nevedomosti o tom, čo sa má stať, a v takmer rovnako hlbokej nevedomosti sú aj v súčasnosti. Ale najmä nemluvňatá v Číne, ešte nemé vo svojich kolískach, sa stali vytúženou korisťou betlehemského Dieťaťa, a to prostredníctvom úskoku milosti, ktorý sa zdá byť taký ústretový voči stavu čínskeho náboženstva. Boh by ich rád zahrnul svojím požehnaním.

Existoval aj svet barbarov, kočovníkov alebo ľudí s nemenným bydliskom. Surové kolísky modernej civilizácie sa teraz zapĺňali obrovskými zástupmi na brehoch Azovského mora, za Dunajom a v borovicových lesoch Sarmatie. Boli tam národy neustále vo vojne, národy klesnuté na úroveň najodpornejších zvierat; obyvateľstvo zotročené stovkami náboženstiev, všetky rovnako divoké, krvilačné, kruté, ponižujúce. Naši praotcovia Angličania, s telami pomaľovanými toľkými farbami, sa počas svätej noci chúlili vo svojich hlinených jaskyniach, uprostred ponurého papradia a vo svojich svätojánskych lesoch, ktoré mesiac osvetľoval svojimi bledými lúčmi. V tú istú noc dvadsiateho štvrtého decembra putovali mexické kmene pozdĺž Kalifornského zálivu, prechádzali lesmi a piesočnými dunami; putovali odetí v zvieracích kožiach a vtáčom perí, napodobňovali ich pokriky a oslavovali tak predvečer veľkej slávnosti východu slnka, ktorá sa pripomínala nasledujúci deň. Pri prvých lúčoch dennej hviezdy Mexičania odkladali svoje divoké masky, aby požehnali Slnku, ktoré ich podľa ich mylnej viery povýšilo nad poľné zvieratá a nebeské vtáky a urobilo ich rozumnými.

Keď sa v jaskyni ozvalo prvé zastonanie Dieťaťa Ježiša, melancholický rev vzdialených západných morí sa pridal k zavýjaniu zvierat, ktoré ľudia napodobňovali v tej zvláštnej a pohanskej symbolickej slávnosti. Betlehemské Dieťa potrebovali tie zástupy Bohu drahých tvorov, ktoré boli bez vedenia a ktoré sa k nemu snažili prísť tým smutným a divokým spôsobom. Títo divosi však nepočuli, a preto ani neokúsili tú anjelskú hudbu, ktorá vibrovala nebom a ktorá mala jedného dňa zmierniť ich divokosť, prinútiť ich hlavy, aby sa s láskyplnou úctou sklonili pred Ježišovým menom, a ich živé údy, aby sa zachveli pri nežnom dotyku krstnej vody.

Nech sa pozrieme kamkoľvek, či už do Ríma, Grécka, Judey, Číny alebo k barbarom, všade máme rovnaký pohľad. Všade panuje ohromujúca ľahostajnosť voči Božím veciam; všade je úplná nevedomosť o blížiacom sa Ježišovom narodení a nikto nepredpokladá, že sa to úžasné Dieťa chystá na svet. Každá hodina tejto svätej noci bola ľudstvom zaťažená obrovskou ťarchou zloby a hriechu. Ako zrnká piesku padali do pieskových hodín a kvapky prechádzali cez presýpacie hodiny, národy zeme napĺňali mieru neprávosti, ktorú samotná cnosť srdca Nepoškvrnenej Panny Márie bezodkladne zastavila, zaslúžiac sa o urýchlenie okamihu Vtelenia.

Možno, že malý počet skrytých vyvolených, tých, ktorých predstavujú Simeon a Anna, zažíva vo svojich modlitbách jemné chvenie, na ktoré nie sú zvyknutí; tie božské nepokoje, ktoré zvláštnym spôsobom upevňujú vnútorný pokoj v duši. Boží služobníci tak často vedia, v ktorom okamihu sa Boh chystá prísť a z ktorej strany príde. Okrem toho svätí svojimi modlitbami dokážu vnímať tajné pôsobenie Boha, ktorý ich inšpiruje, aby sa modlili za zjavenie tých vecí, ktoré sa chystá zjaviť.  Azda niet človeka, ktorý by sa vrúcne modlil a zároveň nezostal inšpirovaný tým, o čom rozjíma.

Keby sme mohli kontemplovať srdcia svätých, videli by sme všetko, čo sa veľmi približuje k pohľadu na neviditeľného Boha; s výnimkou blaženého videnia. Tak sa nepochybne počas tejto noci v niektorých vyvolených dušiach odrážali obrazy betlehemských tajomstiev, hoci tieto duše nepoznali význam nebeskej krásy, ktorá ich priťahovala a vlievala do ich vnútorného života novú silu. Život a smrť sa však striedali ako zvyčajne a duše, ktoré opustili túto zem, boli súdené Dieťaťom, ktoré bolo ešte v lone svojej Matky.

Frederick William Faber

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.