Trumpovo víťazstvo a budúcnosť Európy

Zdroj: commons.wikimedia.org

Donald Trump je 47. prezidentom Spojených štátov. Jeho víťazstvo nebolo tesné, ale dosiahol ho s veľkým náskokom. Trump bol zvolený na základe ľudového hlasovania, ktoré mu zabezpečilo aj väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte. Vzhľadom na to, že aj Najvyšší súd má väčšinu blízku republikánom, voľby 5. novembra 2024 dávajú novému prezidentovi vládnucu silu, akú mal len máloktorý z jeho predchodcov. Predovšetkým však ide o obraz silnejšej Ameriky, ktorá sa spoznáva v slogane „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou).

Stalo sa tak v predvečer samitu predsedov parlamentov krajín G20, ktorý sa uskutoční od 7. do 8. novembra v Brazílii. G20 je neformálna skupina, ktorá združuje nielen krajiny G7, ale aj niektoré (nie všetky) z 9 krajín Brics (skratka pre Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku), ktorá sa rozširuje pod čínskym vedením: celkovo 19 krajín plus Európska únia a Africká únia. V skupine G20 koexistuje duša, ktorá sa pozerá na Spojené štáty ako na referenčný bod, a protizápadná duša Brics, ktorú vedú Čína a Rusko. Cieľom Brics je vytvoriť alternatívny model k liberálnemu poriadku, ktorý vytvorili Spojené štáty, a ukončiť najmä hegemóniu dolára ako referenčnej meny medzinárodného menového systému, hoci v súčasnosti žiadna mena nie je schopná konkurovať americkej mene. Heslom Brics je multipolarizmus, chápaný ako protiklad amerického „unipolarizmu“.

Alexander Dugin, autor eseje drahej Vladimírovi Putinovi s názvom Teória unipolárneho sveta (taliansky preklad Nova Europa 2017), v roku 2013 navrhuje „dekonštruovať poslednú prežívajúcu hegemonistickú kultúru“ (s. 32-33), tj. západnú, a nahradiť ju Euráziou. Prezident Putin a čínsky vodca Si Ťin-pching, ktorí považujú inváziu na Ukrajinu za krok ku koncu americkej unipolarity, sa neusilujú o multipolárny svet, ale o rusko-čínsku hegemóniu nad kultúrne a materiálne dezintegrovaným Západom.

Pre Putina je Západ anglo-americkou ríšou liberálnych demokracií, kde dominuje „cancel culture“ a „“woke“ ideológia, jedným slovom, nová ‚ríša zla‘, proti ktorej stojí Rusko, bašta tradičných hodnôt. Tento naratív si získal časť konzervatívneho sveta vrátane katolíkov, ale Trumpovo zvolenie ukazuje, že Amerika nie je na úpadku. Víťazstvo Kamaly Harrisovej by predstavovalo príchod liberálno-komunistického politika na vrchol Spojených štátov, ktorý je odhodlaný uplatňovať politiku zameranú proti životu a rodine v celoštátnom meradle. Práve proti tomuto morálnemu úpadku sa stavia Donald Trump v presvedčení, že Amerika nie je odsúdená na nezvratný úpadok. Aké však budú dôsledky Trumpovho zvolenia z hľadiska medzinárodnej politiky, a to najmä s ohľadom na prebiehajúce veľké konflikty?

Trump na rozdiel od Harrisovej nie je ideológ a možno ho považovať za predstaviteľa konzervatívneho „politického realizmu“. Amerika však už zažila chyby realpolitiky v ére Nixona a Kissingera, keď pri historickej návšteve Pekingu v roku 1972 vtedajší americký prezident klamal sám seba, že izoluje Rusko tým, keď bude iniciovať nové priateľské vzťahy s Čínou. Výsledkom bolo, že vďaka tomuto politickému a hospodárskemu otvoreniu sa Čína stala jednou z najväčších svetových mocností, ktorá konkuruje Spojeným štátom.

Operácia, ktorú má Trump na mysli, je podobná operácii, o ktorú sa pokúsil Nixon, ale je opačná. Nixonova myšlienka, inšpirovaná Kissingerom, bola oddeliť Čínu od Ruska, ktoré bolo vtedy hlavným nepriateľom. Teraz, keď je hlavným nepriateľom Čína, by sa na jej izoláciu mal uzavrieť pakt o priateľstve s Putinom. Stručne povedané, v mene reálnej politiky by sa mala obetovať Ukrajina a prinútiť ju k nespravodlivému mieru s Kremľom. Tento politický cynizmus však prehliada rozmer myšlienok, ktoré sú hnacím motorom tohto príbehu. Keď Trump obviňuje Kamalu Harrisovú, že je komunistka, ukazuje, že vie, že komunizmus nie je mŕtvy a pochovaný, ako by si niektorí želali. Ale ak je komunizmus stále živý na domácej úrovni, bol by mŕtvy na medzinárodnej úrovni? V Číne existuje povinnosť študovať Marxa, Lenina, Maa a samotné myšlienky Si Ťin-pchinga, ktorý seba a Komunistickú stranu Číny prezentuje ako „neoblomných marxistických ateistov“. V Rusku je Putin národný komunista, ktorý sa otvorene odvoláva na Stalina a rád by obnovil hranice zaniknutého Sovietskeho zväzu. Priateľstvo Putina a Si Ťin-pchinga má ideologický základ, ktorý je silnejší ako ich politické záujmy.

Na východe je Kim Čong-unova Kórea dlhým chrbtom Čínskej ľudovej republiky, v ktorej vládne diktátor, ktorý sa neustále hlási k doktríne a praxi komunizmu. Kim Čong-un na poslednom zjazde komunistickej strany zopakoval, že najväčším nepriateľom Kórey sú Spojené štáty, a nariadil vývoj pozemných a podmorských jadrových rakiet, pretože jeho krajina musí posilniť svoj vojenský potenciál proti Spojeným štátom. A tým, že Severná Kórea v týchto dňoch vyslala severokórejských vojakov do Kurskej oblasti v Rusku, oficiálne sa zapojila do invázie na Ukrajinu. Niekoľko tisíc Severokórejčanov na bojisku určite nezmení výsledok konfliktu, ale ich prítomnosť je veľmi symbolická. Armáda Severnej Kórey, ktorá je politickou projekciou komunistickej Číny, sa nachádza len niekoľko kilometrov od hraníc Poľska a hraníc Európy a NATO. Ako sa Donald Trump vysporiada s touto výzvou? To je veľká otázka, ktorá stojí pred tými, ktorým záleží na budúcnosti Európy.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.